Súhrnný výkaz sa podáva za každý kalendárny mesiac, okrem výnimky, keď platiteľ môže podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok, ak hodnota dodaných tovarov nepresiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku a súčasne v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch hodnotovú hranicu nad 100 000 € – táto suma sa zníži na 50.000 €  z dôvodu zosúladenia s európskou smernicou […]

V súčasnosti sa kontrolný výkaz podáva v rovnaký deň ako daňové priznanie DPH. Ak je priznanie DPH podané skôr ako 25. deň po skončení zdaňovacieho obdobia, musel sa kontrolný výkaz podať v deň podania daňového priznania. Toto pravidlo  sa novelou zrušilo. Kontrolný výkaz bude platiteľ povinný podať najneskôr do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia nezávisle […]

Daňový zástupca je povinný podať za zastúpených dovozcov súhrnný výkaz Daňovému úradu Bratislava za obdobie kalendárneho mesiaca, a to do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca (pred tým bola lehota 20 dní)

V súvislosti so zavedením osobitnej úpravy uplatňovania dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby sa dopĺňa ustanovenie  § 49  (odpočítanie dane platiteľom) o nový odsek 10, ktorý upravuje postup pri odpočítaní dane. 

Ustanovenie § 68b upravuje osobitný režim zdaňovania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb poskytovaných zdaniteľnou osobou, ktorá nemá na území SR a ani v inej členskej krajine EÚ sídlo, prevádzkareň a ani nie je identifikovaná pre DPH v žiadnom z členských štátov a ktorá si za členský štát identifikácie zvolí Slovenskú […]

Ustanovenie § 68a upravuje osobitný režim zdaňovania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb poskytovaných zdaniteľnou osobou, ktorá nemá na území SR a ani v inej členskej krajine EÚ sídlo, prevádzkareň a ani nie je identifikovaná pre DPH v žiadnom z členských štátov a ktorá si za členský štát identifikácie zvolí Slovenskú […]

Vzhľadom na to, že podľa novely, miestom dodania uvedených služieb nezdaniteľným osobám je miesto, kde má táto nezdaniteľná osoba (zákazník) svoje sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, bez zavedenia zjednodušenej osobitnej úpravy uplatňovania dane by sa musel každý poskytovateľ telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb  registrovať v členskom štáte, kde je […]

– upravuje sa definícia iného prepojenia, pričom cieľom úpravy nie je zahrnúť pod iné prepojenie štandardný  obchodný vzťah, do ktorého daňovníci vstupujú v rámci bežnej podnikateľskej činnosti (nahradením slova „len“ slovom „predovšetkým“), – rozširuje sa definícia pojmu „zahraničná závislá osoba“ o ďalšie  konkrétne prípady a to vzájomný vzťah medzi stálymi prevádzkarňami vzájomne prepojených daňovníkov a […]

Od 1. 1. 2015 sa mení určenie miesta dodania pri poskytnutí telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronicky dodávaných služieb pre nezdaniteľné osoby. Podľa  v súčasnosti platnej právnej úpravy je miestom dodania týchto služieb, ktoré poskytuje zdaniteľná osoba v členskom štáte EÚ, členský štát, v ktorom má poskytovateľ sídlo alebo prevádzkareň (§ 15 […]

Zámerom novely zákona o DPH je predovšetkým prebrať do slovenskej právnej úpravy čl. 5 smernice Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb. Uvedená smernica stanovila ako všeobecné pravidlo miesta poskytnutia služieb nezdaniteľným osobám miesto, kde má poskytovateľ zriadené sídlo, prípadne prevádzkareň. S cieľom […]